Ary hyacintové sa vo voľnej prírode delia na 3 typy populácií. Jedna obýva východnú časť Amazonského pralesa, druhá sa zdržuje v oblasti Gerais, ktorá zahŕňa štáty Maranhao, Piauí, Tocantis a Minas Gerais. Tretia sa vyskytuje v zaplavovaných oblastiach štátov Mato Grosso a Mato Grosso do Sul (Silva, 1993; BirdLife International, 2014).

Tieto papagáje sa vyhýbajú husto zalesneným tropickým dažďovým pralesom a vyhľadávajú lesy, palmové porasty a čiastočne otvorené priestranstvá. Dôležitou súčasťou ich biotopu sú isté druhy paliem, ktoré sú ich primárnym zdrojom potravy a tiež miestom na hniezdenie.

Zaujímavé je, že tieto vtáky môžu hniezdiť na skalnatých útesoch, kmeňoch stromov a tiež na zemi. „Na útese som videl Ary hyacintové hniezdiť iba v oblasti Gerais, ale je možné, že v severnej časti areálu výskytu takto hniezdi viacero párov.“ (Tony Silva, Arové, 2018, ISBN: 978-80-270-4743-7; preložené). V niektorých oblastiach sa kvôli nedostatku vhodných miest na hniezdenie začali vo voľnej prírode inštalovať hniezdne búdky, ktoré ary ochotne využívajú.

Prvé sčítanie populácie Ár hyacintových sa uskutočnil v roku 1986. Vtedy sa ich počet odhadoval na 2 500 – 5 000 jedincov. Tento údaj sa však od vtedy výrazne zmenil. V oblasti východnej časti Amazonského pralesa a v oblasti Gerais došlo k úbytku z odhadovaných 1 500 jedincov na len 1 000 (2003). Ohrozuje ich najmä narušenie ich biotopu činnosťou človeka – ťažba dreva, odlesňovanie za účelom chovu dobytka, rozširovanie poľnohospodárstva, odchyt a tiež predátori. 

Jedným z nich je Tukan veľkozobý, ktorý je zodpovedný za stratu až polovice vajec ročne a okrem toho, že sa kŕmi vajciami ár, dokonca zabíja aj mláďatá v hniezdach.

Ironicky, Ary hyacintové potrebujú tukany na to, aby prežili. Tukany svojím trusom rozptyľujú semená stromu Manduvi, ktoré Ary hyacintové s obľubou využívajú ako svoj domov, keďže tento strom má dutiny vhodné na hniezdenie. Bez tukanov by tak nemali kde hniezdiť.

V oblasti Pantanalu sa populácia Ary hyacintovej odhaduje na  6 500 jedincov (Guedes, 2004; Faria a kol., 2008). Tu sa vtáci adaptovali na spolužitie s človekom a často je ich vidieť konzumovať potravu v blízkosti hospodárskych zvierat. „Ja som v Pantanale pozoroval, ako vtáky olizujú soľné panely určené pre dobytok.“ (Tony Silva, Arové, 2018, ISBN: 978-80-270-4743-7; preložené).

Ďalším problémom je odchyt na účely obchodu a pytliactvo kvôli zberu peria. Mnoho jedincov je odchytených, aby sa predávali ako domáce zvieratá po celom svete. Odhaduje sa, že v 80. rokoch 20. storočia bolo ulovených viac ako 10 000 jedincov kvôli medzinárodnému dopytu.

V roku 1987 bola Ara hyacintová zaradená do Dodatku 1 Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi (CITES), čím sa obchod s ulovenými Arami hyacintovými stal nezákonným. Je však pravdou, že ilegálny odchyt zostáva problémom aj v dnešnej dobe.