Menu
Som sestra Olívie. Rovnako ako ona, ani ja nie som nejaký extra maznák.
Hovorila o mne, že som pani dôležitá, čo sa nikdy nenechá pohladkať, ale ja si dovolím tvrdiť, že to nie je pravda. Jednoducho mám rada, keď je po mojom. A hladkať sa nechám, len keď chcem.
Ak si ma ale posadíte na plece, rada sa s vami odfotím 😀 .
a hovoria o mne, že som také veselé vtáča. Každý podvečer sa rozhodnem všetkým predviesť svoju širokú slovnú zásobu a tak sa posadím na najvyšší konár, aby ma bolo dobre počuť a spustím: „Ahoj! Ahoj! Kukuk!“
Dokonca viem povedať aj meno svojej zelenokrídlej kamarátky a nedávno ma prichytili, ako jej meno vykrikujem zo spania. Ja si to nepamätám, ale vraj som kričal: „Lora! Lora! Kukuk!“
Tiež rád napodobňujem rôzne zvuky ako mrmlanie ľudí a podobne.
Vždy, keď zbadám nejaké dobré jedlo, začnem tancovať a neprestanem, až pokiaľ mi to jedlo nedáte 😀 .
ale niektorí ma volajú Bobuľo. Túto prezývku mám však veľmi rád a vždy na ňu zareagujem tak, že sa celý naježím a radostne zakričím.
Mam rád orechy a milujem škrabkanie.
Príďte ma navštíviť! 😀
a rovnako ako môjho brata, aj mňa prezývajú Bobuľo. Spolu sme Bobuľovia 😀
S mojím bráškom Bonom sme si veľmi podobní, výzorom aj povahou. Obaja milujeme orechy a škrabkanie. Radi sedávame ľuďom na pleci alebo sa zdržujeme v ľudskej prítomnosti.
Stačí sa na nás len pozrieť a už nás máte vyštveraných na pleci 😀 .
